ZAMESTNANIE

Uzavretie
pracovného pomeru

Čo musí obsahovať pracovná zmluva?
Musí sa vždy dohodnúť skúšobná doba?
Môže byť skúšobná doba dlhšia ako tri mesiace?
Možno skúšobnú dobu predĺžiť?
Aké sú základné povinnosti zamestnanca?
Čo musí obsahovať pracovná zmluva?

Pracovná zmluva musí obsahovať najmä:

  • druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,
  • miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
  • deň nástupu do práce,
  • mzdové podmienky (ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve).

Ďalšími náležitosťami zmluvy sú tiež výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky či dĺžka výpovednej doby, hmotné výhody (napr. používania služobného auta na súkromné účely) a pod.

Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Musí sa vždy dohodnúť skúšobná doba?

Nie. Nie je povinnosťou zamestnávateľa dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancom, ale v praxi je to veľmi časté. Ak sa strany dohodnú na skúšobnej lehote, ich dohoda musí byť v písomnej forme, najčastejšie býva súčasťou pracovnej zmluvy.

Môže byť skúšobná doba dlhšia ako tri mesiace?

Podľa toho, o akého zamestnanca ide. Všeobecne platí, že skúšobná doba je najviac tri mesiace. Výnimkou sú vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, kedy je skúšobná doba najviac šesť mesiacov. Treba dodať, že skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca (napr. PN-ka).

Možno skúšobnú dobu predĺžiť?

Nie, skúšobnú dobu nie je možné predlžovať. Dokonca nie je možne dojednať skúšobnú dobu v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na dobu určitú.

Aké sú základné povinnosti zamestnanca?

Podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec je povinný najmä:

  • pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
  • byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
  • dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
  • v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
  • hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
  • zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
  • písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Dohody mimo pracovného pomeru

Kedy sa uzatvára dohoda o vykonaní práce?
Kedy sa uzatvára dohoda o pracovnej činnosti?
Kedy sa uzatvára dohoda o brigádnickej práci študenta?
Je konkurenčná doložka v pracovnej zmluve legálna?
Kedy sa uzatvára dohoda o vykonaní práce?

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára spravidla vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Zamestnávateľ ju môže uzatvoriť s fyzickou osobou vtedy, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.

Zamestnávateľ a zamestnanec túto dohodu musia uzavrieť v písomnej forme, najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. V dohode musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Kedy sa uzatvára dohoda o pracovnej činnosti?

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú, najviac na 12 mesiacov. Na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Zmluva musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedené dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Ak si strany nedohodli v dohode niečo iné, platí, že ju možno skončiť dohodou a jednostranne len výpoveďou (aj bez uvedenia dôvodu) s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Kedy sa uzatvára dohoda o brigádnickej práci študenta?

Touto dohodou možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a ako už z jej názvu vyplýva, iba s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Je konkurenčná doložka v pracovnej zmluve legálna?

Áno, konkurenčnú doložku je možné v pracovnej zmluve dohodnúť. Súčasťou zmluvy môže byť najmä vtedy, ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu (napr. špecifické know-how, ktoré nie je možné známe).

Zamestnávateľ a zamestnanec sa vtedy môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Tento záväzok však má určité obmedzenia aj pre zamestnávateľa (pozri § 83a Zákonníka práce).

Dovolenka, odstupné, škoda

Koľko je nárok na dovolenku?
Musí mi zamestnávateľ zaplatiť odstupné, ak mi dal výpoveď?
Aké vysoké je odstupné?
Kedy musí zamestnanec zaplatiť zamestnávateľovi škodu?
Koľko je nárok na dovolenku?

Pokiaľ ide o základnú výmeru dovolenky, tak platí, že je v trvaní najmenej:

  • 4 týždne,
  • 5 týždňov vtedy, ak ide o takého zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa,
  • 8 týždňov, pokiaľ ide o učiteľov.

Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na dlhšej dovolenke (ale nie kratšej).

Musí mi zamestnávateľ zaplatiť odstupné, ak mi dal výpoveď?

V prvom rade je potrebné podotknúť, že na odstupné nie je nárok automaticky vo všetkých prípadoch. Na odstupné je nárok vtedy, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou v troch prípadoch:

  • ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou nového miesta pôsobenia zamestnávateľa,
  • ak sa zamestnanec stane nadbytočným,
  • ak z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav (podľa lekárskeho posudku) dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Aké vysoké je odstupné?

Odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou prináleží zamestnancovi vo výške najmenej

  • jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Kedy musí zamestnanec zaplatiť zamestnávateľovi škodu?

Vtedy, ak mu škodu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov, ktoré sa týkajú dohody o hmotnej zodpovednosti (bola zamestnancovi zverená hotovosť, tovar, zásoby a pod.) alebo ak došlo k strate nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa môže zamestnanec zbaviť úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Skončenie
pracovného pomeru

Ako je to s výpoveďou zo zamestnania?
Dokedy treba napadnúť neplatnosť skončenie pracovného pomeru?
Dá sa skončiť pracovný pomer už v skúšobnej dobe?
Kedy môže dať zamestnanec výpoveď?
Kedy môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi?
Kedy môžem ako zamestnanec, okamžite skončiť pracovný pomer?
Kedy môže zamestnávateľ, okamžite skončiť pracovný pomer?
Kedy možno ukončiť pracovný pomer dohodou?
Ako je to s výpoveďou zo zamestnania?

Vo všeobecnosti platí, že výpoveďou môže skončiť pracovný pomer tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (Pozri otázku dokedy treba napadnúť neplatnosť skončenie pracovného pomeru).

Dokedy treba napadnúť neplatnosť skončenie pracovného pomeru?

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Dá sa skončiť pracovný pomer už v skúšobnej dobe?

Áno, a je to oveľa jednoduchšie. V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru treba doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Kedy môže dať zamestnanec výpoveď?

Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Pokiaľ ide o odvolanie výpovede, je možná len so súhlasom zamestnávateľa. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Kedy môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi?

Dôvodov, kedy môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi je viacero. Všetky podrobne upravuje § 63 Zákonníka práce. Dôvod výpovede musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Ak sú pochybnosti o dôvodnosti výpovede, je na mieste zvážiť otázku napadnutia jej platnosti na súde (pozri tiež otázku dokedy je možné napadnúť neplatnosť skončenia pracovného pomeru).

Kedy môžem ako zamestnanec, okamžite skončiť pracovný pomer?

Pokiaľ nie je vzájomná dohoda možná, potom zamestnanec môže skončiť pracovný pomer okamžite, ak

  • podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
  • zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
  • je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Kedy môže zamestnávateľ, okamžite skončiť pracovný pomer?

Opäť platí, že ak nedošlo k vzájomnej dohode o ukončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec

  • bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo, ak
  • závažne porušil pracovnú disciplínu.

Čo je závažné porušenie pracovnej disciplíny zväčša upravuje pracovná zmluva.

Kedy možno ukončiť pracovný pomer dohodou?

Dohodou je možné ukončiť pracovný pomer kedykoľvek.

Menu