MANŽELSTVO

Nie. Súd manželstvo rozvedie, aj vtedy, ak jeden z manželov s rozvodom nesúhlasí. Podpis druhého manžela nie je preto potrebný ani k návrhu na rozvod. Pred vydaním rozhodnutia o rozvode manželstva sa bude súd snažiť nabádať manželov k odstráneniu príčin rozvratu a bude sa taktiež usilovať o ich zmierenie (napr. aj vo forme mediácie).

Ak ste v pozícii, že ste návrh podávali Vy a na  pojednávanie sa nedostavíte, ani svoju neúčasť neospravedlníte včas a vážnymi dôvodmi, súd konanie zastaví. To však neplatí, ak sa Váš manžel / manželka, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá. V týchto prípadoch súdy pojednávanie odročia a vytýčia nový termín pojednávania.

Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný okresný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak príslušnosť súdu takýmto spôsobom nemožno určiť, príslušný je všeobecný súd navrhovateľa (toho manžela, ktorý podáva návrh). Treba ešte dodať, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Súd bude v konaní o rozvode skúmať, či sú vzťahy medzi manželmi, tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa zákona o rodine je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd skúma, či manželia spolu žijú ako rodina, ako plnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, či spolu žijú intímne a pod.

Áno, môže, ale len vtedy, ak to obaja manželia súdu navrhnú. Súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

Áno. Ak súd zistí, že sú dané dôvody na rozvod manželstva, súd manželstvo rozvedie, aj keď jeden z manželov nesúhlasí. Jeden z hlavných dôvodov, ktorý súd skúma, je to, či je  že manželstvo natoľko rozvrátené, že už nie je možná jeho náprava.

Zákon neustanovuje povinné zastúpenie v konaní o rozvode, takže sa môžete zastupovať aj sám. Zastúpenie advokátom má však bezpochyby svoje výhody, pretože advokát vie ľahšie odhaliť úmysel a stratégiu protistrany, najmä pokiaľ sa rozhoduje o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, výživnom, styku s dieťaťom.

BSM je jeden z typov spoluvlastníctva, ktorý môže existovať iba počas manželstva. BSM znamená, že všetko (až na zákonom stanovené výnimky), čo nadobudol jeden z manželov za trvania manželstva, je v BSM oboch manželov. Znakom BSM je jeho bezpodielnosť, ktorá znamená, že účasť manželov na spoločnom majetku nie je definovaná podielmi, ako je to v prípade podielového spoluvlastníctva, ale každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, obmedzený je len rovnakým právom druhého manžela.

BSM možno vyporiadať dohodou manželov alebo súdnou cestou. Zákon dáva prednosť dohode, ktorú môžu manželia uzavrieť v lehote troch rokov od zániku BSM. V prípade, ak sa v tejto lehote nedohodnú, alebo niektorý z nich nepodá návrh na súd, tak v zmysle zákona platí, že hnuteľné veci si manželia vyporiadali podľa stavu, v akom ich každý užíva výlučne ako vlastník pre svoju potrebu, potrebu svojej rodiny a domácnosti. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Do BSM nepatria veci získané pred uzatvorením manželstva, veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Dohoda o vyporiadaní BSM by mala komplexne vyporiadať celý spoločný majetok manželov. Je vhodné zamerať sa nielen na deľbu nehnuteľných a hnuteľných vecí či peňazí, ale aj na spoločné záväzky, najmä úvery. V prípade, ak majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť, musí byť dohoda o vyporiadaní BSM písomná. Písomnú formu však pre zachovanie právnej istoty odporúčame aj v ostatných prípadoch.

BSM je potrebné vyporiadať do troch rokov od jeho zániku. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak BSM nebolo na návrh podané do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Ak je v BSM nehnuteľnosť, musí byť dohoda o vyporiadaní BSM písomná a podpisy oboch manželov úradne osvedčené. Aby na základe dohody o vyporiadaní BSM nehnuteľnosť prešla do výlučného vlastníctva jedného z manželov, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Rodičia dieťaťa majú voči nemu vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to či sú manželmi alebo nie. Vzťahuje sa na oboch rodičov, avšak nemusí byť v rovnakej výške. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá až do okamihu, keď je dieťa schopné samé sa živiť.

Zákon o rodine uvádza, že rodičia plnia svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Je dôležité podotknúť, že plnenie vyživovacej povinnosti nemožno chápať len ako poskytovanie peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa, ale ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je osobná starostlivosť o dieťa a poskytovanie vecných plnení – napr. bývanie, strava, ošatenie a pod.

Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktoré je každý rodič povinný hradiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Minimálne mesačné výživné sa vypočíta ako 30 % zo sumy životného minima. Životné minimum na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa je od 1. 7. 2019 do 30. 6. 2020 stanovené na sumu 95,96 €, minimálne výživné je tak 28,79 €.

Rozhodnutie, ktorým bolo určené výživné na dieťa je možné zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Môže ísť jednak o pomery na strane rodiča povinného platiť výživné (napr. zvýšenie príjmu, dlhodobá choroba, invalidita), a jednak o pomery na strane dieťaťa (napr. náklady na školské potreby, mimoškolské aktivity, zdravotnú starostlivosť v prípade dlhodobého ochorenia).

Povinnosť platiť výživné na dieťa nie je ohraničená vekom, ako je často mylne interpretované, ale v zmysle zákona o rodine trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Posudzovanie tejto schopnosti závisí vždy od konkrétnych okolností, rozhodujúcim je príprava dieťaťa na budúce povolanie, zdravotný stav, objektívna schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, zdravotný stav, odôvodnené potreby dieťaťa, atď.

Ak disponujete právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ktorým bolo druhému rodičovi určené platiť výživné na Vaše dieťa, a tento rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie dlžného výživného na Okresný súd Banská Bystrica. Takýto návrh sa podáva elektronicky, a to výlučne prostredníctvom príslušného elektronického formulára.

V zmysle zákona o náhradnom výživnom môžete taktiež podať žiadosť o náhradné výživné na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska oprávneného, a to v prípade, ak rodič neplní vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej 2 po sebe nasledujúce mesiace a exekučné konanie na vymoženie výživného trvá najmenej 2 mesiace. Príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vám bude následne na základe podmienok uvedených v zákone vyplácať tzv. náhradné výživné.

Neplnenie vyživovacej povinnosti môže za podmienok uvedených v § 207 Trestného zákona naplniť skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy.

Súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Dieťa môže byť zverené do striedavej starostlivosti v prípade, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, majú o takýto typ starostlivosti záujem, pričom je to v záujme dieťaťa a sú tak lepšie zaistené jeho potreby. Ak čo i len jeden z rodičov má záujem o striedavú starostlivosť, súd musí skúmať, či by bol takýto typ starostlivosti v záujme dieťaťa. To, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti alebo výlučnej starostlivosti jedného z rodičov záleží vždy od konkrétnych okolností. Súd berie do úvahy najmä citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a pod.

Zverením dieťaťa do starostlivosti  jedného z rodičov nezanikajú automaticky rodičovské práva druhého rodiča. Tento rodič má naďalej právo zastupovať dieťa, spravovať jeho majetok a pod. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti má právo na styk s dieťaťom, právo na pravidelné informovanie sa o dieťati, o jeho zdravotnom stave, pobyte a pod.

Áno, pokiaľ si to vyžaduje záujem dieťaťa, tak súd môže obmedziť styk s dieťaťom, a to napr. na niekoľko hodín mesačne alebo takým spôsobom, že rodič sa môže stretnúť s dieťaťom len za prítomnosti ďalšej osoby alebo len na určitom mieste – napr. u druhého rodiča. Pokiaľ záujem dieťaťa nemožno zabezpečiť obmedzením styku, tak súd styk s dieťaťom zakáže. V takomto prípade pôjde najmä o situácie, keď rodič spôsobuje dieťaťu psychickú alebo fyzickú ujmu.

Ak disponujete právoplatným súdnym rozhodnutím, v zmysle ktorého máte právo na styk s dieťaťom a druhý rodič Vám v tomto styku bráni, tak  môžete podať na súd návrh na výkon rozhodnutia. Súd najprv motivuje povinného rodiča, aby plnil dobrovoľne, a to tak, že najprv ho vyzve k dobrovoľnému plneniu. Ak rodič výzvu nerešpektuje, môže mu súd uložiť pokutu až do 1000 €. Súd môže taktiež rozhodnúť o tom, že rodičovi zastaví výplatu rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Ak rodič napriek úkonom smerujúcim k tomu, aby plnil dobrovoľne, naďalej neplní, súd uskutoční výkon rozhodnutia a to tak, že dieťa rodičovi fyzicky odníme.