PODNIKANIE

Založenie s.r.o.

Ako postupovať pri zakladaní s.r.o.?
Aké prílohy budem potrebovať na založenie s.r.o.?
Potrebujem na založenie s.r.o. advokáta?
Ako postupovať pri zakladaní s.r.o.?

Zjednodušene sa dá postup pri zakladaní s.r.o. zhrnúť do týchto bodov:

  1. určíte obchodné meno spoločnosti,
  2. vyberiete si sídlo spoločnosti,
  3. zvolíte si predmet podnikania, ktorému sa chcete venovať,
  4. určíte spoločníkov, výšku ich vkladov, konateľov a správcu vkladu,
  5. vypracujete zakladateľské dokumenty,
  6. ohlásite živnosť, aby ste disponovali živnostenským oprávnením,
  7. podáte návrh na zápis spoločnosti do Obchodného registra SR,
  8. zaregistrujete spoločnosť na daňovom úrade pre daň z príjmu.
Aké prílohy budem potrebovať na založenie s.r.o.?

K návrhu na zápis s.r.o. do Obchodného registra SR je potrebné priložiť nasledovné prílohy:

  • spoločenskú zmluva resp. zakladateľskú listina s notárskym overenými podpismi všetkých spoločníkov,
  • stanovy, ak boli prijaté,
  • osvedčenie o živnostenskom oprávnení alebo iný doklad preukazujúci podnikateľské oprávnenie na predmet podnikania, ktorá má byť zapísaný do OR SR,
  • vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladu,
  • v prípade nepeňažného vkladu znalecký posudok, ktorým sa určí hodnota nepeňažného vkladu,
  • súhlas správcu dane a/alebo Sociálnej poisťovne, ak spoločnosť zakladá osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov a/alebo zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne,
  • preukázanie vzťahu k nehnuteľnosti, v ktorej má mať spoločnosť sídlo – napr. listom vlastníctva, nájomnou zmluvou, súhlasom vlastníka nehnuteľnosti so zápisom sídla,
  • vyhlásenie podľa § 105a Obchodného zákonníka,
  • podpisový vzor konateľa/konateľov,
  • kolok vo výške 300 €, v prípade elektronického podania návrhu sa platí správny poplatok vo výške 150 €.
Potrebujem na založenie s.r.o. advokáta?

Nie je stanovená povinnosť mať pri zakladaní s.r.o. advokáta, avšak advokát vie zohľadniť Vaše osobitné požiadavky a špecifiká Vami zakladanej s.r.o.

Konateľ s.r.o.

Aký je rozdiel medzi spoločníkom a konateľom s.r.o.?
Akým spôsobom sa ustanovuje a odvoláva konateľ s.r.o.?
Aké základné povinnosti má konateľ s.r.o.?
Akým spôsobom zodpovedá konateľ s.r.o., ak pri výkone svojej funkcie poruší povinnosť?
Čo znamená obmedzenie konateľského oprávnenia?
Kedy zaniká funkcia konateľa s.r.o.?
Aký je rozdiel medzi spoločníkom a konateľom s.r.o.?

Spoločník je osoba, ktorá do spoločnosti vstupuje svojou investíciou, teda vkladom za účelom podnikateľskej činnosti a dosiahnutia zisku. Možno zjednodušenie povedať, že je majiteľom, resp. spolumajiteľom spoločnosti. Spoločníkom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba.

Konateľ je zákonom určený orgán s.r.o., ktorý je štatutárnym orgánom, a teda je oprávnený zastupovať spoločnosť navonok vo vzťahu k obchodným partnerom, štátnym inštitúciám a pod. Konateľom môže byť výlučne iba fyzická osoba.

Akým spôsobom sa ustanovuje a odvoláva konateľ s.r.o.?

Konateľ sa ustanovuje do funkcie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Spoločenská zmluva pri založení spoločnosti určí, či štatutárnym orgánom bude len jeden alebo viacerí konatelia. Odvolanie konateľa, rovnako ako jeho ustanovenie, sa uskutočňuje základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Zápis zmeny konateľa – teda jeho vymenovanie alebo odvolanie má tzv. deklaratórny účinok, čo znamená, že funkcia konateľa vzniká/zaniká ku dňu, ktorý je ako deň vzniku/zániku uvedený v rozhodnutí valného zhromaždenia, resp. rozhodnutí jediného spoločníka (ak má spoločnosť iba jediného spoločníka).

Aké základné povinnosti má konateľ s.r.o.?

Konateľ je povinný najmä:

  • zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva,
  • viesť zoznam spoločníkov,
  • informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti,
  • vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, konať v súlade so záujmami spoločnosti a záujmami spoločníkov,
  • predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami,
  • zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov,
  • povinnosť uprednostniť záujmy spoločnosti pred svojimi záujmami,
  • povinnosť dodržať zákaz konkurencie.
Akým spôsobom zodpovedá konateľ s.r.o., ak pri výkone svojej funkcie poruší povinnosť?

V prípade, ak konateľ poruší pri výkone svojej funkcie povinnosť, zodpovedá za škodu ktorú tým spoločnosti spôsobil. Za škodu nezodpovedá vtedy, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že jeho konanie je v záujme spoločnosti. Konateľ taktiež nezodpovedá za škodu spôsobenú jeho konaním, ak tak konal na základe uznesenia valného zhromaždenia, okrem prípadu, ak bolo takéto uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami  alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Čo znamená obmedzenie konateľského oprávnenia?

Konateľ ako štatutárny orgán koná v mene spoločnosti navonok, teda vo vzťahu k tretím osobám, súdom, iným orgánom a pod. Takéto oprávnenia konateľa možno obmedziť, napr. určením v spoločenskej zmluve, že konateľ je pri niektorých úkonoch povinný vyžiadať si súhlas valného zhromaždenia a pod. Takéto obmedzenie však platí iba interne a nie je účinné voči tretím osobám, a teda vo vzťahu k nim nespôsobuje prekročenia takéhoto obmedzenia neplatnosť právneho úkonu.

Kedy zaniká funkcia konateľa s.r.o.?

Funkcia konateľa zaniká:

  • vzdaním sa funkcie,
  • odvolaním z funkcie valným zhromaždením,
  • uplynutím funkčného obdobia, ak je v spoločenskej zmluve uvedené,
  • obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
  • zánikom spoločnosti,
  • smrťou konateľa.

Spoločník s.r.o.

Ručí spoločník v s.r.o celým svojím majetkom?
Kedy môže spoločník s.r.o. previesť svoj obchodný podiel?
Aké dokumenty sú potrebné na prevod obchodného podielu v s.r.o.?
Akým spôsobom zaniká účasť spoločníka v s.r.o.?
V akých prípadoch má spoločník s.r.o. právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu?
Ručí spoločník v s.r.o celým svojím majetkom?

Spoločník ručí za záväzky do výšky svojho nesplateného vkladu na základnom imaní. Pokiaľ teda spoločník splatil celý svoj vklad na základnom imaní, tak za záväzky spoločnosti neručí.

Kedy môže spoločník s.r.o. previesť svoj obchodný podiel?

Obchodný zákonník rozlišuje situácie kedy dochádza k prevodu obchodného podielu na iného spoločníka a kedy na tretiu osobu. Previesť obchodný podiel na iného spoločníka možno so súhlasom valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak a previesť obchodný podiel na tretiu osobu možno vtedy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Obe ustanovenia však majú dispozitívnu povahu, čo znamená, že spoločníci sa môžu od týchto ustanovení odchýliť a môžu si tak dohodnúť odlišný postup pri prevodu obchodného podielu.

Aké dokumenty sú potrebné na prevod obchodného podielu v s.r.o.?

Na prevod obchodného podielu potrebujete podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov do príslušného Obchodného registra SR a k návrhu priložiť:

  • zmluvu, ktorá musí byť písomná a podpisy prevodcu a nadobúdateľa musia byť úradne osvedčené. Ak sa obchodný podiel prevádza na osobu, ktorá nie je spoločníkom spoločnosti, tak táto osoba musí v zmluve vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne k stanovám, ak boli prijaté,
  • zápisnicu z valného zhromaždenia a prezenčnú listinu, resp. rozhodnutie jediného spoločníka (ak má spoločnosť len jedného spoločníka), ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia,
  • súhlas správcu dane, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu a spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov – zákon uvádza výnimky, kedy takýto súhlas potrebný nie je,
  • úplne znenie spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny, kde je zohľadnená zmena spoločníka – nejde o povinnú prílohu k návrhu, je možné ju do Zbierky listín podať aj dodatočne.
Akým spôsobom zaniká účasť spoločníka v s.r.o.?

Účasť spoločníka v s.r.o. zaniká nasledovnými spôsobmi:

  • zrušením účasti spoločníka súdom – návrh na zrušenie podáva sám spoločník,
  • vylúčením spoločníka súdom – návrh na vylúčenie podáva spoločnosť,
  • vylúčením spoločníka na základe rozhodnutia valného zhromaždenia,
  • prevodom obchodného podielu,
  • smrťou spoločníka alebo zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
  • zánikom samotnej spoločnosti,
  • v prípade, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, tak účasť spoločníka zaniká vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku,
  • exekúciou na obchodný podiel spoločníka, a to v prípade ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom a ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
V akých prípadoch má spoločník s.r.o. právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu?

Právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu má ten spoločník, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, okrem prípadu, ak došlo k zániku účasti samotným zánikom spoločnosti, alebo ak došlo k prevodu obchodného podielu. Právo na vyrovnávací podiel má aj dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ na nich neprešiel obchodný podiel, teda vtedy, ak spoločenská zmluva vylúčila dedenie, resp. prechod obchodného podielu na právneho nástupcu spoločníka.

Zrušenie a zánik s.r.o.

Aký je rozdiel medzi zrušením a zánikom s.r.o.?
Akými spôsobmi možno zrušiť s.r.o.?
Kedy sa spoločnosť zruší s likvidáciou a kedy bez likvidácie?
Aký je rozdiel medzi zrušením a zánikom s.r.o.?

Tak ako má vznik obchodnej spoločnosti dve fázy – založenie a vznik, tak aj zánik obchodnej spoločnosti pozostáva z dvoch etáp, a to zrušenia a zániku. V prvej etape sa vyžaduje zrušenie s.r.o. (s likvidáciou alebo bez likvidácie), a to na základe niektorého z dôvodov uvedených v Obchodnom zákonníku. V druhej etape sa uskutočňuje výmaz spoločnosti z Obchodného registra, čím dochádza k zániku spoločnosti. Až výmazom z Obchodného registra prestáva spoločnosť existovať ako právny subjekt.

Akými spôsobmi možno zrušiť s.r.o.?

Vo všeobecnosti možno s.r.o. zrušiť nasledovnými spôsobmi:

  • uplynutím času, na ktorý bola založená,
  • rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti,
  • rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti,
  • zrušením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku,
  • z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve,
  • z iných dôvodov stanovených osobitným zákonom.
Kedy sa spoločnosť zruší s likvidáciou a kedy bez likvidácie?

Likvidácia spoločnosti znamená speňaženie jej majetku, uspokojovanie pohľadávok veriteľov a rozdelenie likvidačného zostatku. Spoločnosť sa v zmysle Obchodného zákonníka zruší bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu, a to pri zlúčení, splynutí, rozdelení alebo zmene právnej formy (napr. na akciovú spoločnosť), alebo  z dôvodov uvedených v Obchodnom zákonníku v súvislosti s nedostatkom majetku – napr. ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pod. V ostatných prípadoch musí po zrušení spoločnosť nasledovať jej likvidácia.

Živnosť

Oplatí sa mi viac podnikať formou s.r.o. alebo si založiť živnosť?
Aké sú všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti?
Aké druhy živnosti existujú?
Kedy vzniká oprávnenie na prevádzkovanie živnosti?
Môžem prevádzkovať živnosť aj keď nespĺňam predpoklady na živnosť?
Ručí živnostník za dlhy celým svojím majetkom?
Môžem prerušiť prevádzkovanie živnosti?
Kedy zaniká živnostenské oprávnenie?
Oplatí sa mi viac podnikať formou s.r.o. alebo si založiť živnosť?

Obe formy podnikania majú svoje výhody aj nevýhody. Uvádzame stručné porovnanie:

  • živnosť založíte rýchlejšie, spravidla do 2-4 dní, v prípade s.r.o. trvá založenie 10-20 dní,
  • poplatok za voľnú živnosť je 5 €, za remeselnú a viazanú 15 €, správny poplatok za podanie návrhu na zápis s.r.o. do Obchodného registra SR je 300 €,
  • v prípade živnosti ručíte za záväzky celým svojim majetkom, teda aj majetkom súkromným, kdežto ako spoločník s.r.o. ručíte len do výšky svojho nesplateného vkladu, takže strata Vášho súkromného majetku nie je ohrozená,
  • živnostník platí daň z príjmu vo výške 15 %, ak má obrat do 100 000 €, v prípade vyššieho obratu daň vo výške 19 %, resp. 25 % . S.r.o. ako právnická osoba platí daň z príjmu vo výške 15 %, ak má obrat do 100 000 €, v prípade vyššieho obratu daň vo výške 21 %. Živnostník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus na dieťa, čo pri s.r.o. možné nie je,
  • pokiaľ ide o všeobecné vnímanie spoločnosťou, živnostník sa zvykne často v praxi považovať za malého alebo začínajúceho podnikateľa.
Aké sú všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti?

V prípade fyzickej osoby s takýmito podmienkami:

  • dosiahnutie veku 18 rokov,
  • spôsobilosť na právne úkony a
  • bezúhonnosť – bezúhonný v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní nie je ten, kto bol právoplatne odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený

V prípade právnickej osoby musí spĺňať všeobecné podmienky fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom a podmienku bezúhonnosti musí spĺňať aj samotná právnická osoba.

Aké druhy živnosti existujú?

Zákon rozlišuje 3 druhy živností:

  • remeselné živnosti – ide o živnosti, pre prevádzkovanie ktorých sa vyžaduje nielen naplnenie všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti, ale aj preukázanie odbornej spôsobilosti v odbore získanej vyučením v odbore. Tieto živností sú uvedené v Prílohe č. 1 k zákonu o živnostenskom podnikaní – napr. mäsiarstvo, hodinárstvo, kozmetické služby,
  • viazané živnosti – ide o živnosti,  pre prevádzkovanie ktorých sa vyžaduje nielen naplnenie všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti, ale aj preukázanie odbornej spôsobilosti uvedenej v osobitných zákonoch pre konkrétnu živnosť. Tieto živností sú uvedené v Prílohe č. 2 k zákonu o živnostenskom podnikaní – napr. zubná technika, prevádzkovanie cestovnej agentúry, prevádzkovanie autoškoly,
  • voľné živnosti – ide o živnosti, na ktorých prevádzkovanie nie je potrebné splnenie odbornej spôsobilosti, stačí, ak sú naplnené všeobecné podmienky prevádzkovania živností. Tieto živnosti nie sú vymenované v prílohe zákona. Ide o živnosti ako napr. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb či výroby, reklamné a marketingové služby.
Kedy vzniká oprávnenie na prevádzkovanie živnosti?

Právnickým osobám zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám, ktoré majú bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vzniká oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dňom ohlásenia (teda dňom kedy ohlásenie obsahuje všetky zákonné náležitosti), resp. ak je v ohlásení uvedený neskorší deň, tak týmto dňom.

Môžem prevádzkovať živnosť aj keď nespĺňam predpoklady na živnosť?

Pokiaľ chcete prevádzkovať živnosť, musíte spĺňať všeobecné podmienky prevádzkovanie živnosti. Ak však ide o remeselnú alebo viazanú živnosť a Vy nespĺňate osobitnú požiadavku odbornej spôsobilosti, tak je potrebné ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý bude spĺňať tak všeobecné podmienky, ako aj odbornú spôsobilosť a prostredníctvom neho budete oprávnený prevádzkovať živnosť.

Treba si však uvedomiť, že aj keď prevádzkujete živnosť prostredníctvom zodpovedného zástupcu, nezbavujete sa zákonnej povinnosti prevádzkovať živnosť riadne, pocitov a odborne.

Ručí živnostník za dlhy celým svojím majetkom?

Áno, živnostník ručí za svoje záväzky neobmedzene celý svojim majetkom. Neobmedzene znamená, že pokiaľ si živnostník nebude plniť svoje záväzky, tak je možné siahnuť aj na jeho osobný majetok, ktorý nevyužíval na podnikanie.

Môžem prerušiť prevádzkovanie živnosti?

Áno, v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní ste oprávnený pozastaviť živnosť a to bez udania dôvodu, avšak najkratšie na 6 mesiacov a najdlhšie na 3 roky.  Hlavným motívom prečo živnostníci pristupujú k takémuto pozastaveniu je to, že počas tohto obdobia nemusia platiť odvody.

Kedy zaniká živnostenské oprávnenie?

Živnostenské oprávnenie podľa zákona o živnostenskom podnikaní zaniká nasledovne:

  • smrťou živnostníka (fyzickej osoby), ak nepokračujú v živnosti jeho dedičia alebo správca dedičstva,
  • zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady pokračovania živnosti pri premene obchodnej spoločnosti alebo pri premene družstva,
  • uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,
  • rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia – napr. ak živnostník už nie je bezúhonný,
  • ak to ustanoví osobitný zákon,
  • uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,

dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania – z tohto dôvodu zákon stanovuje výnimky.

Menu