SÚDNE SPORY

Žaloba

Ak sa rozhodnem podať žalobu, na aký súd by som ju mal zaslať?
Ako postupovať, ak mi bola doručená žaloba?
Čo musí obsahovať žaloba?
Môžem počas konania zmeniť žalobu alebo ju vziať späť?
Ak sa rozhodnem podať žalobu, na aký súd by som ju mal zaslať?

V zmysle Civilného sporového poriadku môžete vo všeobecnosti podať žalobu na tzv. všeobecný súd žalovaného, týmto súdom sa má na mysli súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu – ak podávate žalobu na fyzickú osobu alebo súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla – ak podávate žalobu na právnickú osobu. Zákon upravuje v určitých prípadoch špecifickú príslušnosť, odlišnú od vyššie uvedenej, a to napr. ak podávate žalobu o určenie vlastníckeho práva, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť alebo napr. v prípade sporov z hospodárskej súťaže je príslušný Okresný súd Bratislava II a pod.

Ako postupovať, ak mi bola doručená žaloba?

Súd Vám spolu so žalobou doručí aj výzvu, aby ste sa v určenej lehote k žalobe písomne vyjadrili, a pokiaľ nesúhlaste s nárokmi a tvrdeniami v žalobe,  aby ste vo vyjadrení k žalobe  uviedli aj skutočnosti na svoju obranu a pripojili listiny a označili dôkazy. V prípade, ak so žalovaným nárokom nesúhlasíte, je vhodné v stanovenej lehote zaslať na súd spomínané vyjadrenie, pretože inak môže súd rozhodnúť aj bez pojednávania tzv. rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.

Čo musí obsahovať žaloba?

Žaloba musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania:

  • ktorému súdu je žaloba určená,
  • kto žalobu podáva,
  • akej veci sa týka,
  • čo sa ňou sleduje,
  • podpis,

a jednak osobitné náležitosti určené pre žalobu:

  • označenie strán sporu,
  • pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
  • označenie dôkazov na preukázanie uvedených skutočností,
  • žalobný návrh.
Môžem počas konania zmeniť žalobu alebo ju vziať späť?

Áno, počas konanie môžete navrhnúť zmenu žaloby, avšak súd rozhodne uznesením, či takúto zmenu pripustí. Taktiež je možné vziať žalobu späť, a to buď v celosti alebo len sčasti, s tým, že súd následne konanie zastaví, resp. ak bola žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví len v tejto časti.

Zastúpenie na súde

Je lepšie zastupovať sa sám alebo nechať sa zastúpiť advokátom?
Kto ma môže a kto ma nemôže zastupovať v súdnom konaní?
Kedy musí byť sporová strana zastúpená advokátom?
Je lepšie zastupovať sa sám alebo nechať sa zastúpiť advokátom?

V sporovom konaní musíte postupovať podľa ustanovení uvedených v Civilnom sporovom poriadku, musíte vedieť vhodne argumentovať a preukázať svoje tvrdenia. Advokát má za sebou štúdium práva, absolvovanú advokátsku skúšku, roky praxe, a preto vie rýchlo a efektívne zareagovať na argumenty protistrany a vie adekvátne obhájiť svoje tvrdenia. Advokát vie vytvoriť vhodnú stratégiu vedenia sporu  a vie objektívne zhodnotiť aké sú riziká a šance na úspech. Preto Vám odporúčame obrátiť sa v sporovej veci na advokáta.

Kto ma môže a kto ma nemôže zastupovať v súdnom konaní?

Zastúpiť sa môžete dať:

  • advokátom,
  • všeobecným zástupcom – napr. rodinným príslušníkom, kamarátom, atď.,
  • právnickou osobou s osobitnými úlohami – týka sa to napr. spotrebiteľských sporov,
  • Centrom právnej pomoci

V súvislosti so spomínaným všeobecným zástupcom môže súd rozhodnúť, že daného zástupcu nepripustí. Ide o situácie, ak zástupca nie je spôsobilý na riadne zastupovanie – napr. nevie reagovať na výzvy sudu, nezvláda komunikáciu so súdom a pod. alebo ak ako zástupca pôsobí vo viacerých konaniach, spravidla vo viac ako dvoch – v takomto prípade neoprávnene zarába na zastupovaní.

Kedy musí byť sporová strana zastúpená advokátom?

Povinné zastúpenie advokátom určuje Civilný sporový poriadok:

  • v prípade dovolacieho konania, kedy musí byť dovolateľ zastúpený advokátom a
  • v určitých typoch sporov, a to v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. V týchto konaniach nie je povinnosť zastúpenia advokátom daná vtedy, ak ako fyzická osoba máte vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ako právnická osoba máte zamestnanca alebo člena, ktorý za Vás koná a táto osoba má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dôkazy, rozhodovanie

Môžem navrhovať dôkazy počas celého súdneho konania?
Čo všetko môže slúžiť ako dôkazný prostriedok?
Som povinný osobne sa dostaviť na pojednávanie?
Môže ma súd nechať predviesť?
Kedy môže súdne konanie skončiť zmierom?
Má súd stanovenú lehotu na rozhodnutie?
Ako postupovať v prípade, ak je súd dlhšie nečinný a dochádza k prieťahom v konaní?
Môžem navrhovať dôkazy počas celého súdneho konania?

Návrhy na vykonanie dôkazov možno predkladať len do určitého momentu, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Takéto uznesenie súd vyhlási po prednesení záverečných rečí, pričom po uvedenom uznesení súd spravidla vyhlási rozsudok.

Čo všetko môže slúžiť ako dôkazný prostriedok?

Medzi dôkazné prostriedky sa zaraďuje:

–          výsluch strany,

–          výsluch svedka,

–          listiny,

–          odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie,

–          obhliadka.

Som povinný osobne sa dostaviť na pojednávanie?

Ak ste boli riadne a včas predvolaný na pojednávanie a svoju neprítomnosť ste neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd Vám môže uložiť poriadkovú pokutu do výšky 500 eur, pri opakovanom porušení povinnosti do výšky 2 000 eur. Súd Vás taktiež môže za určitých okolností nechať predviesť.

Pokiaľ ste ako žalobca alebo žalovaný boli predvolaný na pojednávanie, v tomto predvolaní ste boli poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť ste neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, tak súd môže vydať tzv. rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Takýto rozsudok je možné súdom zrušiť iba vtedy, ak ste sa pojednávania nevedeli zúčastniť z ospravedlniteľného dôvodu.

Môže ma súd nechať predviesť?

Ak ste predvolaný a bez ospravedlnenia sa nedostavíte na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže Vás súd dať predviesť, ak Vás o možnosti predvedenia poučil. Predvedenie zabezpečuje príslušný útvar Policajného zboru, prípadne obecná polícia. Náklady na predvedenie znáša predvádzaný.

Kedy môže súdne konanie skončiť zmierom?

Zmier môžu žalobca so žalovaným uzatvoriť počas celého súdneho konania až do jeho právoplatného skončenia. Zmier vždy podlieha schváleniu súdu. Súd uzavretý zmier neschváli, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čiže ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, nariadeniami vlády, vyhláškami, výnosmi a opatreniami ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Má súd stanovenú lehotu na rozhodnutie?

Pre súdy vo všeobecnosti neexistuje lehota na rozhodnutie. Hoci súdne konania trvajú v mnohých prípadoch aj niekoľko rokov, určenie zákonnej lehoty na rozhodnutie by nebolo riešením situácie. Každé súdne konanie je špecifické a aj napriek vôli sudcu rozhodnúť vec v čo najkratšom čase, nie je to vždy objektívne možné. Je však potrebné podotknúť, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je možné súdne konanie ukončiť rýchlejšie.

Existujú však niektoré druhy rozhodnutí, ktoré súd musí vydať v zákonom stanovenej lehote. Týmito rozhodnutiami sú platobný rozkaz a neodkladné opatrenie. Platobný rozkaz súd vydá najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia podmienok na jeho vydanie. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Ako postupovať v prípade, ak je súd dlhšie nečinný a dochádza k prieťahom v konaní?

Ak dochádza k neúmerného predlžovaniu sporu na strane súdu, teda k prieťahom v konaní, je možné sa brániť podaním sťažnosti.

Prvým druhom sťažnosti, ktorou sa možno brániť proti prieťahom je sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, o ktorej rozhoduje predseda súdu. Sťažnosť musí byť vybavená do 60 pracovných dní a o spôsobe vybavenie sťažnosti je povinný Vás predseda súdu písomne informovať.

V prípade neúspechu so sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach alebo ak nedošlo aj napriek rozhodnutiu predsedu súdu k náprave, možno podať aj sťažnosť na Ústavný súd. V tejto sťažnosti sa môžete domáhať, aby bola súdu uložená povinnosť vo veci konať, prípadne aj žiadať primerané finančné zadosťučinenie.

Opravné prostriedky

Aké opravné prostriedky môžem podať proti súdnemu rozhodnutiu (uzneseniu, rozsudku a odporu)?
Aké lehoty mám na podanie opravných prostriedkov?
Môžem podať odvolanie z akéhokoľvek dôvodu?
Čo, ak zmeškám lehotu na podanie odvolania?
Ako postupovať, ak mi bol doručený platobný rozkaz?
Aké opravné prostriedky môžem podať proti súdnemu rozhodnutiu (uzneseniu, rozsudku a odporu)?

Opravné prostriedky delíme na riadne a mimoriadne. Riadne opravné prostriedky smerujú proti neprávoplatným rozhodnutiam, mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatným rozhodnutiam súdov. Riadne opravné prostriedky sú odvolanie a odpor. Mimoriadne opravné prostriedky sú  žaloba na obnovu konania, dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora.

Aké lehoty mám na podanie opravných prostriedkov?
  • Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
  • Odpor sa podáva do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.
  • Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
  • Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
  • Dovolanie generálneho prokurátora podáva generálny prokurátor v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Môžem podať odvolanie z akéhokoľvek dôvodu?

Odvolanie je možné odôvodniť len nasledovnými vadami konania alebo súdneho rozhodnutia:

  1. neboli splnené procesné podmienky,
  2. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
  3. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
  4. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
  5. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
  6. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
  7. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
  8. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Čo, ak zmeškám lehotu na podanie odvolania?

Zákonné lehoty sú veľmi dôležitou súčasťou súdneho konania a je potrebné ich rešpektovať. Len v prípade, ak zmeškáte 15-dňovú lehotu na odvolanie z ospravedlniteľného dôvodu Vám súd zmeškanie lehoty odpustí. Dôvod zmeškania musí byť zásadného charakteru. Návrh na odpustenie zmeškanej lehoty je potrebné podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Ako postupovať, ak mi bol doručený platobný rozkaz?

V prípade, ak Vám bol doručený platobný rozkaz, môžete  do 15 dní od doručenia podať odpor. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení opíšete rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opierate svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu ste povinný pripojiť listiny, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súdny poplatok za podanie odporu sa neplatí.

Menu