Vecné bremeno – zrušenie

Vecné bremená sú právnym pojmom, pod ktorým rozumieme vecnoprávne obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Toto obmedzenie spočíva v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Povinný z vecného bremena musí oprávnenému umožniť užívanie svojej nehnuteľnosti v rozsahu zapísanom do katastra nehnuteľností.

Ako vecné bremená zanikajú?

Jednotlivé spôsoby zániku vecných bremien upravuje zákon buď explicitne alebo vyplývajú z charakteru vecných bremien. Vecné bremeno môže teda zaniknúť:

a) rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
b) zo zákona,
c) písomnou zmluvou,
d) splynutím práv a povinností z vecného bremena v jednej osobe,
e) premlčaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
f) smrťou alebo zánikom osoby (len vecné bremená zriadené in personam),
g) zánikom nehnuteľnosti (len pri stavbách).

Zánik vecného bremena zo zákona

Vecné bremená zanikajú zo zákona, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ich zánik. V takom prípade nie je potrebné uzatvoriť žiadnu dodatočnú dohodu a nevyžaduje sa ani následné rozhodnutie súdu či správneho orgánu.

Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremeno zaniká, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Ustanovenie Občianskeho zákonníka teda spája zánik vecného bremena výhradne s takými zmenami, kedy nehnuteľnosť ďalej nemôže uspokojovať potreby oprávnenej osoby. Zmeny, ktoré zákon predvída musia byť trvalé, preto nestačí len prechodná nemožnosť výkonu vecného bremena.

Zánik vecného bremena zo zákona môže nastať napríklad vtedy, ak vyschne studňa, z ktorej mal oprávnený právo čerpať vodu alebo ak sa zmení účelové určenie pozemku a pod. V prípade poorania alebo oplotenia pozemku, cez ktorý má oprávnený právo prechodu, vecné bremeno zo zákona zaniknúť nemôže, čo judikoval aj Najvyšší súd SR.

Zánik vecného bremena rozhodnutím súdu

Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné, preto Občiansky zákonník umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Osobou, ktorá môže podať návrh na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena je povinný a rovnako aj oprávnený z vecného bremena. Súd môže rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena len ak sú splnené určité podmienky:

1. Zmena pomerov

Občiansky zákonník bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by súd oprávňovala na zmenu rozsahu vecného bremena. Zákonodarca mal na mysli nielen zmeny v objektívnych okolnostiach, ale aj zmeny v osobných pomeroch oprávneného a povinného. Za zmenu pomerov sa však nepovažuje skutočnosť, že došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti a tento vlastník je v čase prevodu v horšej osobnej situácii ako predchádzajúci vlastník. Zmenou vlastníka sa rozumie nielen zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľnosti, ale aj nadobudnutie vlastníctva v rámci núteného výkonu rozhodnutia, napr. exekučnou dražbou. Vo všetkých prípadoch platí totiž zásada, že nový vlastník nemôže nadobudnúť viac práv, ak mal jeho predchodca.

2. Vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného

Súd pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena zisťuje či mala zmena pomerov vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Posúdenie vzťahu medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného sa posudzuje v každom prípade osobitne, pričom sa do úvahy berú všetky relevantné okolnosti.

Súd je tiež povinný vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti v dôsledku zmeny pomerov.

Ak súd vyhodnotí, že vzťah medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného je od momentu zmeny v hrubom nepomere, je to dôvod na obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena. Právne významný je však len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny, čiže medzi zmenou pomerov a vznikom hrubého nepomeru musí existovať príčinná súvislosť.

3. Určenie primeranej náhrady

Vecné bremeno možno obmedziť alebo zrušiť len za primeranú náhradu. Náhrada však nemusí v plnom rozsahu vyvažovať hodnotu výhody, ktorú oprávnený stratil. Ak nemožno vytvoriť stav, ktorý by zabezpečil plnohodnotné uspokojenie potrieb oprávneného iným spôsobom, môže súd rozhodnúť, aby sa ako náhrada poskytlo peňažné plnenie. Peňažné plnenie však musí byť primerané povahe zrušeného či obmedzeného vecného bremena. Ak bolo vecné bremeno časovo neobmedzené možno požadovať aj opakujúce sa peňažné plnenie. Výšku náhrady stanoví znalecký posudok.

Pri určovaní náhrady za obmedzenie vecného bremena Najvyšší súd SR rozhodol, že ponechanie určitého rozsahu pôvodného vecného bremena nemôže byť považované za primeranú náhradu.

Rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym (vytvárajúcim nový právny stav). K zániku vecného bremena dochádza už dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zánik vecného bremena sa v takom prípade vyznačí v katastri nehnuteľností záznamom.

Na druhej strane k zániku vecného bremena zmluvou medzi oprávneným a povinným je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno v tomto prípade zaniká až dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

Menu