NEKALÁ SÚŤAŽ
Nepozdávala sa vám niekedy praktika iných podnikateľov a boli ste presvedčení, že niečo tu nehrá? Poklesli vám zákazky a nebolo to zapríčinené hospodárskou krízou? Na vlastné oči ste boli svedkami toho, ako vaši konkurenti uviedli na trh produkty či služby, ktoré sa nenápadne ponášali na tie vaše? Boli ste terčom neoprávneného osočovania zo strany vášho konkurenta ? Naša advokátska kancelária vie ochrániť vaše podnikateľské aktivity a produkty vášho podnikania. Stačí len vedieť ako…
Všeobecne o nekalej súťaži
V rovine právnej: „Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.“ Skúsme si túto, na prvý pohľad pomerne všeobecnú definíciu, rozrobiť na drobné. A až vtedy zistíme, že to nemusí byť až také všeobecné, ako sa zdá.
Vymedzenie nekalej súťaže je postavené na troch predpokladoch:
1. ide o konanie v hospodárskej súťaži,
2. toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže,
3. toto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Konanie v hospodárskej súťaži
Pod hospodárskou súťažou možno rozumieť súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné podnikateľské subjekty a tým dosiahnuť pre seba hospodársky prospech. Medzi účastníkmi súťaže (najmenej dvomi) musí teda existovať súťažný vzťah, ktorý je determinovaný snahou získať pre seba určitý ekonomický prospech. Veď uznajme, primárnym cieľom každého podnikania je práve maximalizácia zisku. Súperenie medzi podnikateľmi však musí byť čestné a dovolené, a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom. Prirodzenej rivalite v konkurenčnom boji sa však v mnohých prípadoch vyhnúť nedá.
Podstata hospodárskej súťaže spočíva práve v poškodzovaní konkurentov, pričom cieľ je iba jeden – zničiť konkurenciu. Účel súťažného práva je často iba v tom, aby podnikatelia tento cieľ dosahovali spôsobmi, ak už nie spoločensky prijateľnými, tak aspoň spoločensky únosnými.
Náš právny poriadok priznáva právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu, avšak súčasne deklaruje, že musia byť dodržiavané záväzné pravidlá, ktorých je celý rad. Rovnako výslovne zakazuje zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, ktorým je okrem nekalosúťažného konania aj nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Obzvlášť Európska únia v posledných rokoch takýmto podnikateľom šľape poriadne na päty, a to v súvislosti s jedným z jej primárnych cieľov – chrániť spotrebiteľa.
Konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže
Dobré mravy ako typický súkromnoprávny inštitút a dobré mravy súťaže nie je to isté. Zákony spravidla nevymedzujú exaktnú definíciu pre pojem „dobré mravy súťaže“. Medzery pri interpretácii tohto pojmu vypĺňa práve judikatúra súdov. Nečakajte však vyčerpávajúcu definíciu. Táto by ani nebola na mieste, keďže nekalé praktiky podnikateľov sú častokrát tak originálne, že ich súdy musia posudzovať vždy podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu. Vzhľadom na to, že otázka rozporu s dobrými mravmi súťaže bola riešená už v niekoľkých súdnych rozhodnutiach, dovolíme si vás odkázať na „Súvisiace súdne rozhodnutia“, ktoré sme vyčlenili na záver príspevku. V skratke však pôjde o nečestné súperenie medzi podnikateľmi s využitím nekalých prostriedkov či propagácie.
Konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom
Tretím znakom nekalosúťažných praktík je spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Pojem ujma je pojmom širším a nemusí zahŕňať len hmotnú, ale aj ujmu nehmotnú. Najčastejšie pôjde o prípady zníženia potenciálneho zisku, značný pokles zákazníkov, či poškodenie dobrej povesti podnikateľa, zníženie hodnoty značky a pod. Spôsobenie ujmy v podobe zníženia zákaziek (či možnosť jej spôsobenia) však nemusí byť zapríčinené len nekalou podnikateľskou praktikou. Hnacím motorom každého podnikateľa je úspešne konkurovať iným a pritiahnuť si k sebe čo najväčší okruh platiacich zákazníkov, a ak sa mu to podarí, vyhráva, aj na ujmu iných podnikateľov. Pre posúdenie nekalej súťaže nebude dôležitý cieľ či výsledok, ktorý podnikateľ dosiahne, ale metódy, ktoré použije pre dosiahnutie tohto cieľa.
A teraz buďme konkrétnejší
Za všetky tie desiatky rokov sa v našom právnom poriadku etablovali najčastejšie prípady nekalosúťažných praktík. Výpočet nie je taxatívny, v zmysle platnej zákonnej úpravy ide o nasledovné skutkové podstaty praktík nekalej súťaže:
a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,
f) zľahčovanie,
g) porušovanie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
Vzhľadom na rozsiahlu problematiku jednotlivých skutkových podstát, s akými sme sa doposiaľ stretli u našich klientov, sme najčastejšie prípady spracovali v samostatných príspevkoch. Nebudeme vás však zaťažovať legálnymi definíciami jednotlivých nekalosúťažných konaní tak, ako sú upravené v Obchodnom zákonníku, skôr sa pokúsime pozrieť sa na ne z toho praktickejšieho uhla – v čom spočívajú, ako sa prejavujú. Výklad dopĺňame aj o súvisiacu judikatúru.
V tejto súvislosti si dovolíme podotknúť, že častokrát je hranica medzi jednotlivými skutkovými podstatami natoľko tenká, že jedno nekalosúťažné konanie môže súčasne naplniť znaky viacerých skutkových podstát nekalej súťaže.
Ako sa brániť voči nekalosúťažným praktikám?
Medzi právne prostriedky, ktorými je možné domáhať sa ochrany práv, ktoré boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, patria:
– nárok na zdržanie sa nekalosúťažného konania (napr. aby sa žalovaný zdržal šírenia klamlivej reklamy)
– nárok na odstránenie závadného stavu (napr. aby žalovaný stiahol z obehu produkty, ktorých obal je spôsobilý vyvolať nebezpečenstvo zámeny s produktmi iného výrobcu)
– nárok na primerané zadosťučinenie (napr. ak bola spôsobená ujma na dobrej povesti) – vo forme verejného ospravedlnenia, satisfakcia môže byť poskytnutá aj v peniazoch
– nárok na náhradu škody v prípade spôsobenej majetkovej ujmy a
– nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Od čoho závisí výška satisfakčného plnenia?
V prípade ujmy nemateriálnej povahy, napr. ak sa cítite byť dotknutý na svojej dobrej povesti, ktorá bola nalomená nekalými praktikami iných podnikateľov, zákon nestanovuje konkrétne pravidlá pre určenie výšky satisfakčného plnenia, hovorí len o primeranosti. Hodnota vášho úspechu bude závisieť od súdu, aby určil podľa svojho voľného uváženia výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto však nesmie presiahnuť čiastku požadovanú v žalobe, súd ju však môže priznať aj nižšiu.
Súdy budú váš prípad posudzovať vždy individuálne
Na druhej strane musíme s istou dávkou rozčarovania konštatovať, že súdy, aj keď sa snažia posudzovať jednotlivé nekalosúťažné praktiky individuálne, nie vždy v dostatočnom rozsahu posúdia relevantné skutočnosti. Veľmi významnú, ak nie kľúčovú úlohu pri posudzovaní rozsahu potenciálnej ujmy inému podnikateľovi – súťažiteľovi totiž zohráva aj výsledný vytvorený dojem u zákazníkov, spotrebiteľov, teda adresátov produktov vášho podnikania či vašej reklamy. Dokonca ani samotné nekalosúťažné konanie samo osebe nezakladá nárok na primerané zadosťučinenie, tým je až ujma nemateriálnej povahy spôsobená ako jeho následok.
Súvisiace súdne rozhodnutia
sp. zn. 6 Obo/87/2009 Najvyšší súd SR
Zasielanie porovnávacieho cenníka s tým, že ceny v týchto porovnaniach sú nastavené v prospech jedného súťažiteľa, je nekalosúťažným konaním podľa § 44 Obch. zákonníka.*
*Porovnávacia reklama zásadne zakázaná nie je, avšak musí spĺňať určité pravidlá – tými primárnymi je, že musí byť postavená na objektívnych a overiteľných faktoch a skutočnostiach a nebyť klamlivou. Najčastejšie ide o porovnávanie tovarov či služieb uspokojujúcich rovnaké potreby alebo určených na rovnaký účel.
Sp. zn. 3 Obo 147/2007 Najvyšší súd
Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať.
Sp. zn. 5 Obo 64/2007 Najvyšší súd
Rozpor s dobrými mravmi súťaže je v tom, že žalovaný konal tak, že postavenie na trhu si nezískal lepšími službami či reklamou, ale práve využitím obchodného mena, ochrannej známky a nezapísaného označenia žalobcu, ktorý bol na slovenskom trhu už známy a etablovaný.
Sp. Zn. Cdo 139/2008 Najvyšší súd ČR
- a) Pouhé způsobení újmy soutěžiteli (nebo možnost způsobení takové újmy) ještě nevypovídá o nekalém charakteru soutěžního jednání. … Jestliže je druhým působena hospodářská újma takovými prostředky, které jsou v hospodářském boji považovány za soutěžně slušné (to nevylučuje určitou dávku soutěžní agresivity, soutěžní lstivosti), nelze z toho vyvozovat protiprávnost takového jednání.
b) Pro kvalifikaci „nekalá soutěž“ se vyžaduje pouhá způsobilost přivodit újmu soutěžitelům nebo spotřebitelům, není tedy nutný sám vznik újmy. Možnost, že jednomu nebo druhému z uvedených subjektů bude způsobena újma, musí být ovšem možností reálnou, nikoliv vyspekulovanou a velmi nepravděpodobnou.
c) Zákon nijak neurčuje rozsah újmy, která musí z určitého jednání alespoň hrozit, aby takové jednání mohlo být posouzeno jako nekalosoutěžní; nehovoří např. o újmě značného rozsahu, újmě podstatné apod; v rozhodovací praxi lze dospět k názoru, že újma (ať již hrozící nebo skutečně existující) v zanedbatelném rozsahu vlastně újmou není.“ - zn. 6Obo/87/2009 Najvyšší súd SR
Nie je prípustné, aby vzniknutá materiálna ujma bola nahrádzaná z titulu primeraného zadosťučinenia poskytnutého v peniazoch a je potrebné trvať na tom, že má byť vysporiadaná z titulu náhrady škody, popr. bezdôvodného obohatenia.
Klamlivá reklama
Snaha klamať, prikrášľovať skutočnosť či skresľovať realitu je človeku prirodzene daná. A všetky tieto atribúty sú s reklamou takpovediac spojené. Veď ako raz deklaroval Najvyšší súd ČSR: „Nutné je pripustiť prikrášlenie a nadsádzku, lebo inak by každá reklama prestala byť pôsobivá, zostala by nepovšimnutá a nebola by reklamou.“Na to, aby sme však určitú reklamu mohli posudzovať ako klamlivú a tým zakázanú, musí uvádzať do omylu alebo aspoň byť spôsobilou do omylu uviesť (chybnými či zavádzajúcimi informáciami), a tak ovplyvňovať ekonomické správanie svojich adresátov. Aj keď klamlivá reklama v konečnom dôsledku nespôsobí žiadnu škodu, stačí, že je spôsobilou škodu spôsobiť. Častokrát podnikateľ nemusí mať ani úmysel zavádzať a tým sa „nabaliť“, postačí faktický stav.
sp. zn. 5 Obo 138/2000 Najvyšší súd SR
„Klamlivosť treba chápať ako spôsobilosť vyvolať klamlivú predstavu, t. j. spôsobilosť vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Pod spôsobilosťou vyvolania klamlivej reklamy sa dá tiež rozumieť, že klamlivosť je vlastnosť, ktorá môže byť daná aj v prípade, že v skutočnosti nikto oklamaný nie je, ak je tu však možnosť, že by k oklamaniu mohlo dôjsť. Ďalším znakom tohto nekalosúťažného konania je spôsobilosť vyvolať následok spočívajúci v tom, že súťažiteľ získa prospech v hospodárskej súťaži na úkor iného súťažiteľa. Táto skutková podstata je založená na objektívnej zodpovednosti. Skutočnosť, že žalovaný na dočasne uzavretú prevádzku žalobcu vyvesil oznam pre zákazníkov, z ktorého je zrejmý odkaz na telefónne číslo ako kontaktu na žalovaného, je naplnením skutkovej podstaty klamlivej reklamy.“
Klamlivé označovanie tovarov a služieb
Obdobne ako u klamlivej reklamy, aj v prípade klamlivého označovania tovarov a služieb postačí potenciálne riziko oklamania bez toho, aby bola naplnená podmienka získania prospechu či podmienka úmyslu či vedomia o tomto nekalosúťažnom konaní. Treba doplniť, že obe skutkové podstaty sú často prelínajú.
3 Obo 29/2007 Najvyšší súd SR
Ku klamlivému označeniu dochádza objektívne, nezávisle od úmyslu, či vedomia možnosti vyvolať v hospodárskom styku domnienku, že označený výrobok je od určitého výrobcu, alebo že vykazuje osobitné charakteristické znaky, alebo osobitnú akosť. K naplneniu skutku nemusí dôjsť, stačí potenciálna hrozba, preto nie je potrebnú skúmať úmysel osoby alebo skutočnosť, či vedela alebo mohla vedieť o klamlivom označení.
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
Toto nekalosúťažné konanie je jedným z najčastejších deliktov, s akým sa stretáva naša advokátska kancelária. Zjednodušene povedané ide o spôsobilosť vyvolať nebezpečenstvo zámeny s určitým tovarom a službou, a to na základe použitia obchodného mena alebo osobitného označenia iného podniku, osobitných označení výrobkov či obchodných materiálov podnikateľa (obaly, tlačivá, katalógy a pod.). Spočíva predovšetkým v napodobňovaní cudzích prvkov, čím dochádza k parazitovaniu na kreativite iných podnikateľov. Ak by však išlo len o podobu určitých prvkov, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky či esteticky predurčené (napr. rovnaká svetlomodrá farba čistiaceho prostriedku na umývanie okien) a ak sa prijali všetky potrebné opatrenia, aby sa nebezpečenstvo zámeny vylúčilo alebo aspoň podstatne obmedzilo, postih by bol (podľa všetkého) vylúčený (po preukázaní uvedených podmienok).
sp. zn. 3M Obdo 1/2009 Najvyšší súd SR
Registrácia domény www.v..sk obsahujúcej vo svojom názve registrovanú medzinárodnú známku je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, ktorým dochádza k nekalej súťaži (§ 44 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Obchodného zákonníka).
sp. zn. 3 Obo 77/2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky
K tvrdenej vizuálnej a fonetickej zameniteľnosti slov Karička a Kravička uviedol, že napriek určitej miere vizuálnej podobnosti týchto slov, túto nemožno vnímať izolovane, ale možnú zameniteľnosť je potrebné hodnotiť z hľadiska celkového dojmu, ktorý sú tieto slová spôsobilé vyvolať u priemerného spotrebiteľa. Skonštatoval, že pri takomto celkovom nazeraní na predmetné slovné označenia možno dôjsť k záveru, že fonetické rozdiely slova Karička a slova Kravička v kontexte ich značne rozdielneho významu (slovo Karička označuje ľudový tanec a slovo Kravička. zase znamená druhové označenie zvieraťa), sú dostatočne rozlíšiteľné na to, aby vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti vylúčili ich zameniteľnosť.
sp. zn. 3 Cmo 813/1993 Vrchný súd v Prahe
…pri posúdení zameniteľnosti nie je výlučne rozhodujúce len úplné slovné znenie oboch obchodných mien ( a obdobne tiež obchodného mena žalovaného a ochrannej známky žalobcu ), ale je nevyhnutné prihliadať na dojem, ktorý vzniká u priemerného zákazníka. Tomu utkvie v pamäti celkový dojem, ktorý na neho obchodné meno alebo ochranná známka urobili. Aj keď sa úplné znenie obchodným mien odlišuje, je v prirodzenosti zákazníkov, že z ďalšieho obchodného mena im utkvie ako príznačná len určitá výrazná a odlišujúca časť.
Parazitovanie na povesti
Základným predpokladom parazitovania na povesti je existencia takej povesti (dobrého mena či goodwillu), aby sa na nej dalo parazitovať. Jej budovanie spravidla trvá roky. Tento prípad nekalej súťaže spočíva vo využívaní, či skôr zneužívaní povesti podniku, výrobkov alebo služieb iných súťažiteľov s jediným cieľom – získať prospech, ktorý by sa inak nedosiahol. Rušiteľ tu sleduje jediný cieľ – dosiahnuť neoprávnený prospech priživením sa na úspechoch iných, pričom nezáleží, či tento prospech bol získaný, stačí, že prospech je cieľom.
sp. zn. 5 Obo 103/01 Najvyšší súd SR
Pod parazitovaním na povesti možno rozumieť snahu v hospodárskej súťaži „priživovať sa“ na podnikateľských výsledkoch iného subjektu, šetriť vlastné náklady na úkor iného a dosiahnuť tak viac, než by zodpovedalo vlastným schopnostiam, úsiliu a vynaloženým nákladom. Teda je to jeden zo spôsobov, kedy sa dosahuje priaznivejší pomer medzi „vstupmi a výstupmi“ v hospodárskej súťaži.
Zľahčovanie
V rámci konkurenčného boja sa niekedy stáva, že súťažitelia sa snažia iných súťažiteľov očierniť takými vyhláseniami či informáciami, ktoré sú spôsobilé privodiť im ujmu. Spravidla sú to nepravdivé či zavádzajúce informácie o ich pomeroch, výrobkoch či výkonoch. V niektorých prípadoch však môže ísť aj o prezentáciu či rozširovanie pravdivých informácií, pokiaľ sú spôsobilé iného súťažiteľa poškodiť. Dovolíme si zdôrazniť, že kým v prípade klamlivej reklamy súťažiteľ vychvaľuje svoje produkty, v prípadoch zľahčovania osočuje a ohovára tie konkurenčné. Ako vyplynulo z našich skúseností, v praxi k zľahčovaniu najčastejšie dochádza v prípadoch šírenia (skreslených či nepravdivých) informácií o zlej finančnej situácii podnikateľa a jeho neschopných zamestnancoch
3 Obo 95/2005 Najvyšší súd SR
… za zľahčujúci nepravdivý údaj možno považovať aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom k okolnostiam a súvislostiam, za ktorých bude urobený, môže mať zľahčujúce účinky. Takýmto typickými zľahčujúcimi údajmi sú uverejnené čiastočné pravdy, resp. údaje vytrhnuté zo súvislostí.
Porušenie obchodného tajomstva
Obchodné tajomstvo predstavuje jednu z najdôležitejších nehmotných zložiek podniku a pre podnikateľa je značnou konkurenčnou výhodou. Môže ísť o postupy výroby, marketingové plány, ale i zoznam zákazníkov. Informácie a skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo sa každý podnikateľ snaží chrániť pred únikom či zneužitím, pretože práve tie mu prinášajú určitý materiálny prospech. Pritom stačí, ak majú potenciálnu hodnotu, či už materiálnu alebo nemateriálnu. Ako to už v praxi býva, s cieľom získať prospech pre seba alebo pre iného, parazitovanie a priživovanie sa na úspechoch iného je vždy cestou ľahšieho odporu. Preto tí, ktorým sa táto nie celkom „košer“ cesta neprieči, jednoducho spáchajú priemyselnú špionáž a tak naplnia znaky tohto nekalosúťažného konania.
V čom konkrétne spočíva podstata porušenia obchodného tajomstva? Platná legislatíva pod porušením obchodného tajomstva rozumie konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:
- a) tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,
b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
Zákon poskytuje ochranu nielen tomu, koho obchodné tajomstvo bolo zneužité, ale aj tým, ktorí majú eminentný záujem na ochrane tohto tajomstva, ak by sa tak mohli stať poškodenými iným spôsobom – napríklad aj priamej konkurencii, ktorú by takéto konanie mohlo poškodiť v jej zmluvných (napríklad dodávateľských) vzťahoch.
Nie všetko, čo je označené ako obchodné tajomstvo, ním aj v skutočnosti je.
V bežnej praxi pri uzatváraní zmlúv sa často stáva, že zmluvné strany určité informácie označia ako obchodné tajomstvo, nakoľko ich považujú za citlivé či vysoko dôležité a obávajú sa ich zneužitia. Dovolíme si však zdôrazniť, že samo osebe takéto označenie nestačí, aby sa isté informácie či skutočnosti mohli za obchodné tajomstvo považovať. Tieto musia svojimi atribútmi bez výnimky naplniť všetky pojmové znaky obchodného tajomstva tak, ako to vyžaduje § 17 Obchodného zákonníka, pretože len vtedy im môže byť priznaná ochrana, ktorú zákon obchodnému tajomstvu priznáva. Navyše, pre vymedzenie obchodného tajomstva a jeho následnú ochranu sa nevyžaduje ani jeho písomná forma (označenie v zmluvách, dodatkoch, prehláseniach či podpísaných poučeniach).
Povinnosť mlčanlivosti a pracovný pomer
V súvislosti s pracovným pomerom, v ktorom sa zamestnanec stretáva s viacerými citlivými informáciami, je dôležité zdôrazniť, že je povinnosťou zamestnávateľa, aby jasne vymedzil rozsah skutočností, o ktorých má zamestnanec povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Tieto skutočnosti je tiež potrebné zakotviť vo vnútornom predpise, avšak ich vymedzenie nesmie byť v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce. Ochrana proti porušeniu obchodného tajomstva prislúcha podnikateľovi aj v dobe po skončení pracovného pomeru, ale netvorí obsah pracovného pomeru. Práva a povinnosti z pracovného pomeru zanikajú jeho skončením. Ak nejde o obchodné tajomstvo, ale len o poznatky, ktoré zamestnanec získal u zamestnávateľa v priebehu pracovného pomeru, tieto nepožívajú právnu ochranu a zamestnanec ich môže využiť i na vlastné podnikanie, napriek tomu, že tým vytvorí konkurenčné prostredie voči svojmu bývalému zamestnávateľovi. Zamestnanec zásadne nie je obmedzený či inak limitovaný po skončení pracovného pomeru venovať sa podnikateľským aktivitám zhodným alebo obdobným predmetu činnosti bývalého zamestnávateľa.
sp. zn. 5 Obo 98/1999 Najvyšší súd SR
Fakt, že zmluvné strany dojednania zmluvy, v danom prípade zmluvy o dielo v článku VIII, označili za také, že všetky informácie, ktoré si pri uzavieraní tejto zmluvy dohodli a po dobu jej trvania navzájom zverili, sú dôverné a tvoria obchodné tajomstvo firmy, nestačí na to, aby takéto zmluvné dojednania sa stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené ustanovením § 17 Obchodného zákonníka.*
*V zmysle §17 Obchodného zákonníka: „Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.“