VYPORIADANIE MAJETKU MANŽELOV PO ROZVODE 

S rozvodom manželstva je bezprostredne spojené vyporiadanie majetku, ktorý spadal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Právna úprava vzniku, obsahu aj rozsahu, či zániku BSM je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. V zmysle § 148 OZ „Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.“ Vo všeobecnosti manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného manžela za mŕtveho, a v neposlednom rade v súčasnosti aj čoraz častejšou formou – rozvodom. V zmysle platnej právnej úpravy je však rozvod ako dôvod pre zrušenie manželstva prípustný len v odôvodnených prípadoch. Viac o problematike rozvodu manželstva tu ».

V nasledujúcom texte sa vám pokúsime sprostredkovať to najpodstatnejšie, s čím sa v súvislosti s vyporiadaním BSM najčastejšie stretávame.

Spôsoby vyporiadania

Vyporiadanie BSM je nevyhnutným dôsledkom zániku BSM. Občiansky zákonník upravuje tri základné formy majetkového vyporiadania BSM:

• Dohoda manželov
• Rozhodnutie súdu
• Vyporiadanie BSM priamo zo zákona

1. Dohoda manželov

Prvým a najvhodnejším riešením pre manželov je vyporiadanie BSM dohodou. Tento spôsob sa javí ako najprijateľnejší v tých prípadoch, keď sú manželia schopní a aj ochotní dospieť ku spoločnému konsenzu o ich majetku napriek rozvratu, ktorý zapríčinil pád ich manželstva. Navyše, tento spôsob vzájomného vyporiadania je nepochybne menej finančne náročný než samotné súdne vyporiadanie. A čo viac, takáto dohoda nepodlieha ani schváleniu zo strany súdu. Musí sa však vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM, nakoľko sa v opačnom prípade môže niektorý z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal aj doteraz nevyporiadaný majetok.

Súd by v takomto prípade rozhodoval o celom majetku a predchádzajúca dohoda manželov by tak stratila svoju platnosť. Pokiaľ ide o formálnu stránky dohody, zákon pre jej platnosť vyžaduje v zmysle § 149a OZ písomnú formu len vtedy, ak predmetom vyporiadania je nehnuteľný majetok, a to vzhľadom na spôsob nadobúdania vlastníctva k nehnuteľným veciam. Samozrejme, z dôvodu právnej istoty je účelnejšie uzatvoriť túto dohodu vždy v písomnej forme, ideálne do troch rokov od zániku manželstva. Aj keď zákon s nesplnením tejto trojročnej lehoty nespája žiadne sankcie, uplynutím spomínanej trojročnej lehoty dochádza k vyporiadaniu priamo zo zákona, ktoré bližšie popisujeme v ďalšej časti textu. Už len pre doplnenie – ak dôjde k vyporiadaniu majetku dohodou, manželia sú si povinní vydať na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, a to v písomnej podobe

2. Rozhodnutie súdu

Za predpokladu, že sa manželia nedohodli o usporiadaní svojich majetkových pomerov po zániku manželstva rozvodom, do úvahy prichádza vyporiadanie súdnou cestou. Netreba ani spomínať, že táto forma je časovo zdĺhavá a finančne náročná, počnúc už zaplatením súdneho poplatku za podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd hneď na začiatku vo výške 66 €, a ak sa konanie skončí rozsudkom, finálny poplatok súdu bude predstavovať 3% z hodnoty predmetu konania (1% pri súdnom zmieri), najmenej však bude vo výške 66€, najviac vo výške 16.596,50€, čo sú často nemalé sumy, preto rozhodne odporúčame pokúsiť sa dohodnúť mimosúdne. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd zisťuje rozsah celého spoločného majetku a jeho hodnotu, a to všetkých vecí osobitne. Ak sa manželia o hodnote jednotlivých vecí nedohodnú, súd zisťuje hodnotu majetku inak, najčastejšie znaleckým posudkom, čím vznikajú ďalšie náklady pre strany navyše. Súd pri tejto forme vychádza zo zásad vyplávajúcich z § 150 OZ, kedy sa má za to, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Okrem toho, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho osobného majetku vynaložil na spoločný majetok, a súčasne je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd rovnako prihliada na záujmy maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Aj keď, ako sme spomínali, vychádza sa zo zásady rovnosti, v praxi nie je možné, aby hodnota vecí rozdelených medzi manželov bola u oboch rovnaká. Preto súd spravidla uloží tomu z manželov, ktorý nadobudol veci vo vyššej hodnote, aby druhému z manželov poskytol adekvátnu finančnú náhradu.

3. Vyporiadanie zo zákona

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, nastupuje zo zákona fikcia vyporiadania, a teda platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Vyporiadanie dlhov a pohľadávok manželov
Občiansky zákonník exaktne neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 2 Cdo 113/2007 poukázal na súdnu prax zastávajúcu stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva.

Ako Vám môžeme pomôcť my ?

Medzi častú agendu našej advokátskej kancelárie patrí aj zastupovanie klientov (nie len pri rozvodoch), ale aj pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Súvisiace súdne rozhodnutia:

sp. zn.: 3 Cdo 56/2008 / Najvyšší súdu SR

“Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov – bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď R 42/1972). V konaní o vyporiadanie BSM manželov – bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva, ktorého súčasťou je i hodnota členského podielu, sa vychádza zo stavu v dobe zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, pri určovaní výšky tejto hodnoty ale treba vychádzať z cenových pomerov, ktoré zodpovedajú dobe vyporiadania.” ^*

*Už len dodáme, že do predmetu BSM, ktorý je predmetom vyporiadania, nemožno zahrnúť družstevný byt, vyporiadava sa iba členský podiel.